Zrkadlo

Bojujem s horúčkou a vraciam sa do chvíle,
Keď si šľahal plamene a rezal zákruty
a zvukom vzduch,
keď si mi rozjasnil dni
troma žltými kvetmi,
keď si ladil vodu
rôzne veľkými kameňmi,
keď stúpajúca para odnášala naše slová
ku hviezdam
a keď sme v noci nemuseli spať,
keď si mi ukázal ten pekný výhľad
a veterný svet,
keď sme sa nemuseli prestať rozprávať,
keď blčal oheň a naplavené konáre a vyhodené kamene
zostávali vysoko na strome,
keď sa môj smiech niesol ponad vodu
až na druhý breh,
keď som sa v jedno skoré ráno
pozerala na tvoj dychtivý odraz
-
Ostal si odrazom
V zrkadle,
Odrazom človeka,
Ktorý mi
chýba