Mačacie radosti

Cez oblaky sa predierajú lúče múzy a inšpirácia sa pohráva s listami stromov. A ja si vychutnávam tie zmiešané radosti, čo so mnou zaspávajú, a na obed ma budia... Radosť z toho, že príde mama, že s ňou potom pôjdem domov. Teším sa z toho ako malá, teším sa na moje štvornohé babies, a že aj tie budú mať babies a to práve v čase, keď tam prídem. A mám radosť aj z toho, že tu ma nejaké babies čakali o štvrtej ráno pred domom. Zo začiatku sa ma báli a utekali predomnou, a teraz mi normálne vedia vynadať, že ich nechávam dlho čakať na ich rannú dávku. Dávku lásky, pohladení a škrabkaní pod krkom a za ušami. Mačky. Dokážem s nimi presedieť hodiny a škrabkať ich a hrať sa s nimi. Sedím na studenom chodníku a jednou rukou škrabkám čierneho kocúra, druhou ťahám steblo suchej trávy, z ktorého sa teší pruhovaná cica. Prenášajú na mňa pokoj mysle a radosť. 

Ako málo stačí ku šťastiu. Im,že sa im trochu venujem a mne, že mi dovolia venovať sa im.

A vidina inej radosti, radosti z toho, že už čoskoro sa budem môcť venovať inej bytosti, a že aj tá bytosť sa bude venovať mne. Som ako tie dve mačky. tiež sa teším z toho, že ma niekto pohladí...

Úlomky fantázie mi ukazujú to čo príde už onedlho. Tešim sa na to. Schúlim sa do klbka a pradiem.