... môjho žitia. Bratislava mi asi naozaj prospieva. Mám fajn prácu, aj keď vôbec nesúvisí s tým, čo som študovala, ale tak jesť, platiť nájom, cestovať, kŕmiť mačku a rozmaznávať seba samú z niečoho treba. Mám fakt fajn kolegov, niektorých až super, a asi to tam mám ozaj rada. Práve kvôli tým kolegom. A kvôli tomu, že sa tam môžem smiať. V poslednej dobe, už niekoľko mesiacov, sa smejem fakt často a fakt veľa. Neviem, či som niekedy predtým bola tak v pohode a tak happy len tak zo života, ako som teraz, tohto posledného +- pol roka. Je to super. V práci sa ma kolegovci aj šéfovci pravidelne pýtajú, na čom fičím, že sa mám s nimi podeliť. A ja si fičím len tak, na živote, na drobnostiach a na úplných hlúpôstkach. Lebo môžem. Minule mi kolega povedal, že ja sa s tým mojim smiechom dožijem minimálne 150 rokov. Snáď to tak naozaj aj bude..
Za týždeň má moja ultimátna Soul-mate narodeniny, a ja poletím za ňou do Anglicka. Lebo môžem. Najdrahšia moja, ani nevieš ako strašne sa na Teba teším. Mi to príde ako večnosť, čo sme sa nevideli, a pritom to vlatne nie je až tak dlho.
A za mesiac pôjdem na ďaľsí víkendový výlet. Včera sme sa už naozaj dohodli na dátume a kúpili mi lístky na bus. Nejak tomu stále nemôžem uverť a asi tomu nebudem veriť ešte keď budem vystupovať z busu na mieste určenia. Dúfam, že to bude lepšie ako v mojich predstavách. Aj keď, to čo si predstavujem, je úplne epické, takže vlastne kľudne postačí, ak bude realita rovnaká, ako tie predstavy.
Milujem svoj život.
Lebo môžem
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára