Bývame spolu skoro rok a moje ilúzie o "kamarátke" sú už dávno niekde v nenávratne. Takmer každý večer trávim na chodbe - v izbe byť nemôžem, keď ONA chce spať, pretože môj počítač hučí prosímpekne. a ona vraj pri tom nezaspí a spať potrebuje pretože chodí aj do školy aj do práce.... bla bla bla bla... Tiež chodím do školy aj do práce. A na rozdiel od nej, ja mám aj skúšky. a potrebujem sa učiť. A tak keď sa chcem večer učiť, musím odísť z izby... Pretože veď aj ona odchádzala z izby, keď ja som spala po nočnej a ona chcela volať s priateľom na skype (mimochodom volajú spolu na skype každý ale naozaj každý deň, odkedy príde zo školy alebo z práce až dokým nejde spať). Raz som jej povedala, že nejdem nikam a ten počítač nehučí tak, abz sa pri tom nedalo zaspať. Na to mi povedala, že som egoistický sebec a správam sa ako malé decko. hmmm. Ilúzia.
Pamätáš, keď si bol koncom novembra za mnou? V noci nás zobudila lebo si vraj chrápal. A ona na teba kričala... ale to že ona chrápe je úplne v poriadku... ja som jej na to nikdy nič nepovedala..
Ptom tu mala v januári toho svojho. Mal tu byť len kým som bola ja preč. Lenže v deň kedy mal odletieť, tu nasnežilo a neletel nikam. bo tu o týždeň dlhšie. Odkladali si veci na moju postel, bez opýtania používali moje repráky... Chrápali obaja. A ja som ich nebudila kôli tomu. Každý večer sa ešte dlho rozprávali a nikdy nebrali ohľad na to, že ja by som už aj docela rada spala...
Dvaj ľudia, kôli ktorým nie si so mnou...
Strašne moc ma mrzí, že Ty si svoje ilúzie o nej držíš. Že Tvoje ilúzie o nej mi nedovolili byť súčasťou Tvojho života. Mrzí ma, že sa jej zastávaš...

an angel cries.. tears of lost illusion.... tears of pain... pain of lost...
0 komentárov:
Zverejnenie komentára