...znovu sa postaviť a skúsiť sa rozbehnúť. Rozbehnúť sa a bežať až na kraj útesu. A potom skočiť. Užiť si voľný pád, a potom znovu rozprestrieť krídla a letieť. Ešte mám modriny a škrabance po páde, ale musím to znovu skúsiť. A skúšať to stále dokola. Nesmiem zostať ležať na zemi na jednom mieste a čakať, že sa pre mna vrátiš, alebo že ma postaví niekto iný. Aj keď mám ešte slabé krídla, musím začať znova lietať. inak zostanú slabé navždy. A ja už nikdy nevzlietnem.... Chcem znovu lietať...Pretože to som JA. Milujem ten pocit slobody a vietor vo vlasoch... Nikdy nechcem zostať na zemi.. a hlavne nie na jednom mieste...
Let s Tebou bol nádherný. Ukázal si mi nové výšky a dúhu nad oblakmi. A za to Ti ďakujem. Ten pád síce strašne moc bolel a asi mi zostanú jazvy,ale aj tak chcem znova letieť. Pretože všetky rany sa aj tak časom zahoja. A tie jazvy mi budú pripomínať všetko to pekné, čo si mi dal...
Pomaly vstávam, oprašujem zaschnutú hlinu a prach z krídiel... za chvíľu sa zase rozbehnem.. a znovu poletím.. až nad oblaky...
Pretože aj keď je dole na zemi hmla, zamračené a prší, nad oblakmi aj tak vždy svieti slnko...
PS: prajem Ti, aby si aj Ty mohol znovu slobodne lietať...
2 komentárov:
ktosi mi raz povedal: dont worry, the sun will rise again tomorrow. vela stastia s tym lietanim.
dakujem moc. ked sa mi to poodari, snad sa zase nedolamem.. dofam ze to nebude nejak skoro dalsi pad..
Zverejnenie komentára